Taylor Moore: Doma musíme byť pre súperov nepríjemní

Do Košíc prišiel iba niekoľko dní pred domácim súbojom s Banskou Bystricou a prakticky okamžite naskočil do základnej zostavy. Anglický obranca Taylor Moore tak má za sebou prvé dve vystúpenia v Niké lige - víťaznú domácu premiéru s čistým kontom i náročnú skúsenosť v Trnave. Pred sobotňajším stretnutím 9. kola proti MFK Ružomberok sme sa s ním rozprávali o prvých dojmoch z FC Košice a slovenského futbalu, jeho netradičnej kariérnej ceste cez Francúzsko, slávnom priezvisku, bristolskej rivalite aj o tom, prečo chce, aby sa Košická futbalová aréna stala miestom, odkiaľ sa súperom body neodvážajú ľahko.

Taylor, máte za sebou dve vystúpenia v Niké lige - jedno víťazstvo, jednu prehru a celkové skóre 5:5. Aké sú vaše prvé dojmy z najvyššej slovenskej súťaže a z vášho nového tímu FC Košice?

„Moje prvé dojmy z mužstva sú veľmi dobré. Myslím si, že máme veľa talentu a kvalitnú skupinu hráčov, ktorí tvrdo pracujú a sú féroví. Všetci v klube - realizačný tím, hráči, majitelia aj fanúšikovia - ma prijali veľmi srdečne. Zatiaľ je to pre mňa skvelá skúsenosť a naozaj si to tu užívam. Prvé zoznámenie s ligou bolo zaujímavé. Bolo výborné začať víťazstvom proti Banskej Bystrici, nováčikovi súťaže, a zároveň zažiť atmosféru na našom štadióne. Potrebovali sme čisté konto a kvalitných 90 minút. O týždeň neskôr však prišla Trnava a to bola úplne iná skúsenosť. Spartak má veľmi dobré mužstvo, výborný štadión a jeho fanúšikovia vytvorili fantastickú atmosféru. Výsledok nás sklamal, ale zároveň nám otvoril oči a ukázal úroveň hráčov v tejto lige aj to, kde sa v porovnaní s takýmto súperom nachádzame ako tím a klub. Trnava patrí pravidelne medzi najlepšiu trojicu a presne tam sa chceme s FC Košice postupne dostať.“

Do súťaže ste naskočili prakticky priamo z lietadla a krátko po príchode ste nastúpili v základnej zostave. Nebol to pre vás menší šok?

„V niečom asi áno, pretože všetko sa udialo veľmi rýchlo. V stredu som priletel, vo štvrtok a piatok trénoval, v piatok podpísal zmluvu s FC Košice a v sobotu už hral zápas. Sme však profesionáli a vieme, ako futbal funguje. Veci sa v ňom dokážu udiať veľmi rýchlo a musíte byť pripravení. Obzvlášť v lete, keď ste voľným hráčom, musíte zostať fit a čakať na svoju príležitosť. To, čo som počas prvých dvoch dní v Košiciach videl, ma veľmi príjemne prekvapilo a chcel som podpísať. Už som bol netrpezlivý, chcel som čo najskôr hrať, pomôcť mužstvu, pustiť sa do novej výzvy a začať s tímom stúpať tabuľkou.“

Kým v prvom zápase si obrana udržala čisté konto, v Trnave sme inkasovali päťkrát. V čom vidíte zásadný rozdiel medzi defenzívnymi výkonmi v týchto dvoch stretnutiach?

„V prvom zápase sme boli veľmi kompaktní a už po prvom polčase sme viedli 3:0. Máme kvalitných útočníkov, ktorí dokážu rozhodovať zápasy, a našou úlohou vzadu bolo zostať pevní. Hlavným rozdielom v druhom stretnutí bola kvalita súpera. Trnava má výborných hráčov a pri niektorých góloch sme mali aj smolu. Boli to fantastické strely do horných rohov brány, s ktorými by mali problém aj najlepší obrancovia a brankári na svete. Zároveň si však nemyslím, že výsledok 5:2 úplne odzrkadľuje priebeh zápasu. Mohlo a malo to byť oveľa tesnejšie. S trénermi sme si podrobne zanalyzovali každý detail a pracujeme na tom, aby sme sa zlepšili a odstránili aj tie najmenšie chyby.“

Máte rovnaké priezvisko ako legendárny anglický obranca West Ham United a kapitán majstrov sveta Bobby Moore. Hoci ste sa narodili štyri roky po jeho smrti, spájali vás s ním ľudia už odmalička?

„Áno, spájali. Paradoxné je, že ako dieťa som začínal práve v akadémii West Hamu a priezvisko Moore má v tomto klube obrovský význam. Ľudia sa ma často pýtali, či sme príbuzní. No nie sme, s touto anglickou legendou nemám žiadny príbuzenský vzťah. A navyše som veľkým fanúšikom Tottenhamu Hotspur.“

Vaša kariéra sa rozbehla veľmi sľubne a v roku 2014 ste sa ako 17-ročný stali s Anglickom majstrom Európy. Prečo ste svoju futbalovú cestu nerozvíjali na Britských ostrovoch, ale vo francúzskom RC Lens?

„Mal som sedem rokov, keď sa moji rodičia rozhodli presťahovať do Francúzska. Bol som ešte dieťa, takže som jednoducho išiel s nimi. Začal som hrať za miestny klub, ktorý mal zhodou okolností žlto-modré farby ako FC Košice. V dvanástich rokoch som sa dostal do akadémie RC Lens a bolo to fantastické obdobie. Je to veľký klub s bohatou históriou a veľmi kvalitnou akadémiou. Postupne som prešiel jednotlivými kategóriami, bol som kapitánom mládežníckych tímov a napokon som debutoval za prvé mužstvo. Bol to splnený sen. Zároveň som nastupoval za anglické reprezentácie U17, U18, U19 a U20, takže ľudí zaujímalo, prečo mladý Angličan hrá vo Francúzsku. Mne to však vyhovovalo. Dalo mi to iný pohľad na život aj futbal. Vyrastať v odlišnej kultúre a hovoriť rôznymi jazykmi sa mi páčilo. Aj preto som chcel prísť na Slovensko. Nebojím sa skúšať nové veci a spoznávať nové kultúry.“

Rivalita medzi Anglickom a Francúzskom má dlhú históriu, no vy ste sa do Francúzska neskôr vrátili a jednu sezónu strávili vo Valenciennes FC. Vyhovuje vám francúzsky štýl futbalu?

„Jednoznačne áno. Vždy som mal svojím spôsobom jednu nohu v oboch krajinách, pretože v Anglicku aj vo Francúzsku mám priateľov a rodinu. Futbal v Anglicku mám naozaj rád, ale myslím si, že francúzsky štýl mi osobne vyhovuje viac. Máte tam viac času na lopte a hra je technickejšia, zatiaľ čo anglický futbal môže byť niekedy veľmi intenzívny a priamočiarejší. Bola škoda, že moje pôsobenie vo Valenciennes nedopadlo lepšie. Niektoré záležitosti mimo ihriska spôsobili, že sa skončilo, ale všetko sa deje z nejakého dôvodu. Určite to pre mňa bola ďalšia skúsenosť.“

Keď už hovoríme o rivalite, obliekali ste dresy oboch bristolských klubov - City aj Rovers. Ako na to reagovali fanúšikovia?

„Je medzi nimi veľká rivalita. V Bristol City som bol sedem rokov, ale veľkú časť tohto obdobia som strávil na hosťovaniach. Žiaľ, nikdy som tam nedostal skutočnú príležitosť stať sa stabilným hráčom prvého tímu. Klub som mal veľmi rád, ale taký je futbal. Pred príchodom do Bristol Rovers som navyše pôsobil ešte v troch ďalších kluboch, takže fanúšikovia z toho napokon nerobili veľkú vec. Myslím si, že všetci chápali, že som v Bristole žil a pre nás hráčov je futbal zároveň našou prácou.“

Vráťme sa do Košíc. Na Slovensko vás priviedol váš krajan Terry Westley a v mužstve už pôsobí aj ďalší Angličan Osman Kakay. Uľahčilo vám to rozhodovanie o príchode do FC Košice?

„Určite áno. Všetci v klube na mňa urobili veľmi dobrý dojem, ale Terryho zmysel pre detail a jeho oddanosť tomuto projektu boli jednými z hlavných dôvodov, prečo som sem chcel prísť. Žije týmto klubom, stojí za majiteľmi a chce, aby sme FC Košice priniesli úspech nielen v tejto sezóne, ale aj v ďalších rokoch. Má veľké skúsenosti s rozvojom hráčov a pracoval s niektorými z najlepších futbalistov. Okolo seba má dobrých ľudí. Roman Šimko aj Terryho manželka Aedín mi od príchodu veľmi pomáhajú. Tréner ma prijal výborne, dal mi dôveru a jasne mi povedal, čo odo mňa očakáva a ako môžem mužstvu pomôcť. Viackrát som sa stretol aj s majiteľom Dušanom Trnkom. Je vidieť, že mu na klube veľmi záleží a investuje svoj čas a energiu do vytvárania špičkového prostredia pre hráčov. Proti Ozzymu Kakayovi som už v minulosti hral a teraz mi veľmi pomohol, ukázal mi mesto. Rovnako ma výborne prijali všetci chlapci v kabíne. Ich angličtina sa určite zlepšuje a ja sa zase učím slovenské slová a frázy. Zatiaľ sa na mne pri tom hlavne smejú.“

V sobotu nás doma čaká Ružomberok, ktorý sa prvého víťazstva v sezóne dočkal až v minulom kole proti Michalovciam. Aký zápas očakávate?

„Bude to náročný zápas. Ružomberok práve dosiahol dôležité víťazstvo, ktoré mu určite dodalo sebavedomie. Je to priamočiaro hrajúce mužstvo s viacerými kvalitnými hráčmi. Každý zápas je náročný, ale po Trnave chceme ukázať pozitívnu reakciu a do reprezentačnej prestávky vstúpiť s domácim víťazstvom pred našimi fanúšikmi. Potrebujeme body, aby sme sa dostali do prvej šestky. Musíme preto z nášho domáceho štadióna urobiť miesto, kde to budú mať súperi veľmi ťažké.“

Po tomto víkende nasleduje dlhšia reprezentačná prestávka. Využijete ju aj na návštevu Anglicka?

„Najskôr musíme vyhrať. Potom sa rozhodnem. Po zápase sa porozprávam s trénerom a uvidíme, koľko voľných dní budeme mať. Doteraz som prakticky žil z malého kufra - tri tričká, troje šortky, troje boxerky a jeden sveter. Musím sa teda vrátiť domov a priniesť si viac oblečenia. V Košiciach som si našiel skvelý byt a tento týždeň som sa doň nasťahoval, takže si sem postupne potrebujem priviezť svoje veci. Rodina aj priatelia sa už tešia, že prídu, pozrú si mesto, štadión a spoznajú Košice. Návštevy teda určite budem mať. A mám doma aj psa, takže musím ísť pozrieť aj jeho. Navyše spojenie do Londýna je z Košíc priame a jednoduché, takže nikdy nie som príliš ďaleko od domova.“

FOTO: Tomáš CICOŇ