Sebastian Kóša pred návratom do Trnavy: Štyri roky sú štyri roky

10.09.2026
Vytlačiť

Žlto-modrých čaká v sobotu ďalšia náročná ligová skúška. V stretnutí 8. kola Niké ligy sa o 20.30 hod. predstavia na pôde Spartaka Trnava. Špecifický náboj bude mať duel pre obrancu FC Košice Sebastiana Kóšu, ktorý si dres Spartaka prvýkrát obliekol už ako 16-ročný a v Trnave napokon strávil štyri roky. Na štadión svojho bývalého klubu sa v súťažnom zápase vráti prvýkrát od januárového návratu na Slovensko. So Sebastianom sme sa rozprávali o prvom domácom víťazstve žlto-modrých v sezóne, návrate do známeho prostredia, jeho trnavských rekordoch, ale predovšetkým o tom, čo bude potrebné na úspech v sobotňajšom stretnutí.

Začnime ešte predchádzajúcim stretnutím. Hlavným motívom bolo konečne prvýkrát v tejto sezóne doma vyhrať. Ako ste videli zápas s Banskou Bystricou?

„Som hlavne rád, že sa nám to podarilo a navyše aj s nulou vzadu, čo je po mentálnej stránke po zápasoch, ktoré sme mali, veľmi dôležité. Chceli sme stretnutie rozhodnúť čo najskôr a to sa nám podarilo. Samozrejme, stále sú tam veci, ktoré môžeme zlepšiť, ale myslím si, že s týmto zápasom môžeme byť spokojní.“

Tri góly ste strelili zhruba za polhodinu. Bolo cieľom vstúpiť do zápasu takto aktívne a pokúsiť sa ho čo najskôr rozhodnúť?

„Cieľ je rovnaký v každom zápase. Chceme si vytvárať šance. Vieme, že sme dobrí a dokážeme sa do nich dostať, takže v tom chceme pokračovať. Hráme s veľkou chuťou, pretože nás to baví a vieme byť smerom dopredu nebezpeční.“

Po prestávke sa obraz hry trochu zmenil. Banská Bystrica už nemala čo stratiť a snažila sa výsledok skorigovať. Tentoraz ste však situáciu zvládli. V čom bol rozdiel oproti predchádzajúcim zápasom?

„Myslím si, že sme si počas týždňa jasne zadefinovali určité veci a na ihrisku sme si oveľa lepšie plnili svoje úlohy. Stále je priestor na zlepšenie, ale podľa mňa sme predovšetkým oveľa lepšie fungovali ako mužstvo.“

Približne po hodine hry ste museli prepustiť miesto na ihrisku Danielovi Magdovi. Čo bolo príčinou?

„Mal som menšie žalúdočné problémy, ale našťastie nejde o nič vážne a môžem normálne trénovať.“

Niečo podobné sa vám v Košiciach nestalo prvýkrát...

„Áno, minulú sezónu som takto odohral zápas s Prešovom. Podstatné však bolo, že Dani svoju úlohu zvládol veľmi dobre. Vedel som, že sa na neho môžeme spoľahnúť, a to bolo najdôležitejšie.“

Prejdime k hlavnej téme. V sobotu vás čaká návrat do Trnavy. Čo cítite pred zápasom na štadióne, ktorý veľmi dobre poznáte?

„Je to pre mňa veľké lákadlo. Na zápas sa veľmi teším a som rád, že sa opäť vrátim do Trnavy na štadión. Uvidíme, aké to bude, ale osobne sa na tento duel naozaj veľmi teším.“

Spartak prešiel od vášho pôsobenia viacerými zmenami. Jeho mužstvo je dnes mladšie, dravé a energické. Ako vnímate jeho súčasnú podobu?

„Od obdobia, keď som odišiel, tam nastalo veľa zmien a výrazne sa obmenil aj káder. Možno sa teraz uberajú trochu novým smerom, ktorý predtým v Trnave nebol. O to zaujímavejší zápas nás čaká.“

Na koho zo svojich bývalých spoluhráčov sa tešíte najviac? Zostalo vám v trnavskej kabíne ešte veľa kamarátov?

„Jasné, že áno. Samozrejme, káder sa obmenil, ale štyri roky sú štyri roky. Verím, že sa pekne zvítame a po zápase bude priestor aj na to, aby sme sa porozprávali.“

Na omladený Spartak sme sa pýtali aj preto, že práve vy ste historicky najmladším hráčom Trnavy. Za A-mužstvo ste prvýkrát nastúpili už ako 16-ročný v zápase proti Michalovciam. Ako si spomínate na svoje začiatky medzi seniormi?

„Veľmi rád spomínam na celé toto obdobie. Štyri roky sú štyri roky a bola to veľmi príjemná časť mojej kariéry. Mám na ňu veľmi pekné spomienky. Teraz som však už v Košiciach, takže toto obdobie je za mnou.“

V klubových štatistikách vám patrí ešte jeden výnimočný zápis. Vo veku 17 rokov, 1 mesiac a 11 dní ste sa stali najmladším strelcom Spartaka a prekonali ste v tomto smere legendárneho Jozefa Adamca. Proti Trenčínu ste pri víťazstve 2:0 prišli na ihrisko z lavičky a v 89. minúte skórovali prakticky pri prvom dotyku s loptou. Navyše, prvý gól Trnavy vtedy strelil Košičan Erik Pačinda. Ako si na tento moment spomínate?

„Vždy je veľmi príjemné zapísať sa do histórie klubu a mne sa to vtedy podarilo. Paradoxne som v tom čase ani nevedel, že takýto rekord existuje a že by som ho mohol prekonať. O to príjemnejšie je, že sa mi niečo také podarilo. Som na to patrične hrdý.“

V sobotu však už pôjdu spomienky bokom. Čo bude podľa vás potrebné urobiť, aby ste v Trnave uspeli?

„Verím, že náš herný prejav je naozaj silný a že sme dobre pripravení na to, aby sme mohli pomýšľať na bodový zisk. Samozrejme, každé mužstvo má svoje silné aj slabé stránky. Budeme sa snažiť využiť tie ich, ale predovšetkým tam chceme ísť s naším herným štýlom a prejavom. Verím, že budeme úspešní.“