Slnko v Košiciach uvidel až po dvoch týždňoch

  • 03.02.2025
  • Vytlačiť

Galymžan Kenžebek pochádza z kazachstanskej Brazílie a už sa teší na stretnutie s trénerom Weissom - vie, že si to žiada prvú šestku. Narodil sa vo štvrtom najväčšom meste svojej krajiny, ktoré sa nachádza vyše 600 metrov nad úrovňou mora na úpätí majestátneho pohoria Ťanšan, ktoré tvorí hranicu medzi Kazachstanom a Kirgizskom. Má dvoch starších bratov, ktorí tiež holdujú futbalu, no nie až na takej úrovni ako on. Kým žil ich otec, chodil na každý tréning a zápas. Štrnásťročná sestra sa zasa venuje tancu. Je prvým Kazachom v Niké lige - Galymžan Rachymžan Kenžebek. „Mňa nikto nepozná ako Galymžana a ani nik ma tak nevolá. Pre všetkých som Godi,” vysvetlila nová posila FC Košice, ktorá o pár dní oslávi 22. narodeniny. Prinášame vám rozhovor redaktora Tomáša Petra s jednou z našich zimných posíl, ktorý vyšiel v denníku Šport.


Ako vlastne prišlo k vášmu angažovaniu?

„Už v decembri som sa dozvedel o záujme Košíc cez môjho agenta. Zatelefonoval mi a vravel, že ma chce klub a chce ma i tréner. Vravel mi, že Košice hľadajú práve takýto typ hráča. O mesiac došlo k dohode.”

Nie ste jediným hráčom agenta Mamuku Lomidzeho v Niké lige.

„To je pravda, v Slovane je Jurij Medveděv.”

Boli ste prekvapený, že si vás v druhej cyperskej lige vyhliadli Košice?

„Mal som viacero ponúk. Keď však prišiel záujem z Košíc, tak som si začal zisťovať cez internet nejaké podrobnosti. Priznám sa, že dovtedy som o Košiciach nič nevedel. Futbal v meste má bohatú históriu, hrali tu viaceré futbalové legendy. Napríklad, z Košíc prestúpil do Chelsea Nemanja Matič. V klube je veľmi dobrý tréner i vedenie. Manažérom je bývalý výborný hráč, reprezentant Marek Sapara. Vyhodnotil som to teda tak, že to pre mňa bude dobrá adresa. Veľmi rád som sa rozhodol pre Košice.”

Ako ste vnímali slovenský futbal?

„Vedel som, že slovenská liga je fyzicky náročnejšia. Na tréningoch sa presviedčam, že hráči sa pripravujú zodpovedne. Určite to nie je ľahká súťaž, človek musí byť fyzicky veľmi dobre pripravený. Samozrejme, poznám i nejakých hráčov. Azda najznámejší je Marek Hamšík.”

Z Kazachstanu veľa hráčov nechodí na Slovensko. Mali by ste byť prvý pod Tatrami. Zato Slovákov vo vašej krajine už bolo hneď niekoľko. Tréneri Weiss, Vukušič, Škrlík či hráči ako Michalík, Zošák, Szöke…

„Samozrejme, najviac poznám trénera Weissa, ktorý viedol Kairat Almaty. Ja som odchovancom akadémie Kairatu. Keď som bol malým žiakom, tréner Weiss viedol prvý tím.”

Teraz ho môžete stretnúť aj vo vzájomnom zápase, keďže vedie Slovan Bratislava. Musíte však postúpiť do prvej šestky.

„Práve na ten moment čakám. Bude to veľmi príjemné. Možno ma spozná po toľkých rokoch, ktovie. Samozrejme, ja ho poznám veľmi dobre. Prvý tím Kairatu bolo pre mňa vysnené mužstvo, za ktoré som ako odchovanec túžil hrať. Logicky bol pre mňa tréner Weiss výnimočný, keďže viedol môj klub.”

Prečo ste potom z Kairatu odišli do druhej cyperskej ligy?

„Vyhodnotil som to tak, že v Kazachstane, presnejšie v Kairate, nemám šancu pravidelne hrať a posunúť sa ďalej. Potreboval som sa presunúť viac do Európy. Cyprus je potrebné vnímať ako prestupnú stanicu, nešiel som tam na dlho. Plán bol taký, že po štyroch mesiacoch si nájdem iné pôsobisko.”

Kairat patrí medzi bohaté kluby a hráči tam majú veľmi zaujímavé a štedré platy. Dá sa povedať, že radšej ste uprednostnili pravidelnú zápasovú prax i herné napredovanie v kariére na úkor lepších finančných podmienok?

„V Kairate som dostal šancu, ale vtedy tam bolo veľmi silné mužstvo s kvalitnými hráčmi na čele s Vagner Loveom. Veľmi silná konkurencia. Príležitosť som dostával sporadicky, preto som v rámci Kazachstanu chodil na hosťovania. Povedal som si, že bude lepšie, keď pôjdem inou cestou. Čo sa týka peňazí, tak Kairat je najbohatší klub v krajine, ale pre mňa momentálne nehrajú peniaze prioritnú rolu. Tie si vo väčšom množstve zarobím neskôr, keď sa ukážem v dobrom svetle a budem podávať kvalitné výkony.”

Ako ste zatiaľ spokojný v Košiciach?

„Som veľmi šťastný a som rád, že som tu. Je tu výborné mužstvo, tréner i vedenie. Na Cypre som mal síce viacerých kamarátov, ktorí hovorili po rusky, kdežto tu vie po rusky iba PR&média manažér (Jaroslav Čúrny, pozn. red.), ale napriek tomu ma v tíme prijali veľmi vrelo. Zostal som veľmi milo prekvapený. Cítim sa tu veľmi dobre. Už sa neviem dočkať prvého ostrého zápasu, aby som pomohol mužstvu i klubu. Hneď na začiatku nás čakajú veľmi dôležité stretnutia v boji o prvú šestku. Som tu síce iba krátko, ale centrum mesta sa mi veľmi páči. Všade na mňa dýcha história. Cítim sa ako v starodávnom filme. Veľmi dobre na mňa pôsobí. Akurát som sa smial, že som tu dva týždne, no až teraz som po prvý raz videl slnko… U mňa doma je síce väčšia zima, no je slnečno. Tu som ho videl až po dvoch týždňoch.”

A možno sa tešíte aj na to, že možno najmenšia vzdialenosť v Kazachstane na cestovanie za súpermi je, naopak, na Slovensku najväčšia. Najvzdialenejšia cesta je okolo 450 km.

„To je pravda. Takto: mne povedali, že Košice sú veľkým mestom. Možno na slovenské pomery áno, ale pravda je taká, že tu nepotrebujem žiaden typ dopravy a všade chodím pešo, lebo je to malé a všade je blízko. V Kazachstane sme v najvyššej súťaži za súpermi iba lietali. Bežne 2-3 hodiny. Vlakom či autobusom je tam nereálne cestovať.”

Prejdime na reprezentačnú tému. Ktoré stretnutie je pre vás najpamätnejšie - zápas za 21-ku v Španielsku, kde ste síce prehrali 3:4, no strelili ste dva góly, alebo premiéra za A-mužstvo v Lige národov doma s Rakúskom (0:2), pri ktorej ste odohrali 22 minút?

„To sa nedá tak jednoznačne povedať a porovnať. Obe stretnutia boli za národný tím. Na jednej strane sa nestáva často, aby ste v Španielsku strelili dva góly, málokto si to môže povedať, no na druhej strane za výnimočný moment možno považovať aj debut za A-mužstvo, na ktorý nikdy nezabudnem.”

Mimochodom, debut ste si odkrútili pod vedením trénera Stanislava Čerčesova. Vedeli ste, že v Legii Varšava viedol aj akcionára vášho súčasného klubu Ondreja Dudu mladšieho?

„To som netušil. S trénerom Čerčesovom som nestrávil veľa času, ale veľmi si vážim, že mi dal šancu a som za to veľmi vďačný. Hoci už aktuálne nie je pri reprezentácii.”

Myslíte si, že z Košíc teraz budete mať bližšie do reprezentácie?

„Reprezentačný realizačný tím sleduje všetkých hráčov. Zvlášť, keď pôsobia v európskych ligách. To isté platí aj o slovenskej súťaži. Závisí iba odo mňa, ako sa mi bude dariť. Slovenská liga je kvalitnejšia i náročnejšia. Budem rád, keď mi pomôže v napredovaní. Ja sa o to budem maximálne snažiť.”

Pochádzate z takmer polmiliónového mesta Taraz, ktoré sa nachádza pod horami. Máte blízko aj k zimným športom?

„Narodil som sa v tomto meste a žil som v ňom do 13 rokov, následne som sa sťahoval do Almaty. Moja rodina zostala žiť v Taraze a neskôr sa presťahovala do hlavného mesta Astana. Inak, Tarazu sa hovorí kazachstanská Brazília. Všetky najväčšie talenty krajiny pochádzajú práve z tohto mesta a tvoria gro reprezentácie. Neinklinujem k lyžovaniu či ku korčuľovaniu. Naopak, popri futbale ma veľmi baví tenis. Poznám všetkých hráčov. Rád si zahrám aj počítačové hry.”

Plánujete pozvať najbližších na výlet do Košíc, aby sa prišli pozrieť na vaše zápasy?

„Je to dosť nereálne. V prvom rade je to veľmi ďaleko. Navyše sú aj problémy s dokumentami, takže radšej ich ja navštívim doma.”

Na záver trochu gastronómie: nechýba vám na Slovensku konina a kobylie mlieko kumys?

„Kumys pijem málo. Je to veľmi dobrý a zdravý nápoj, no pri fermentácii obsahuje nízke množstvo alkoholu. Ako športovec mu preto veľmi neholdujem. Konské mäso mám rád, ale nechýba mi až tak. Na druhej strane, ako moslim nejem bravčové mäso.”

TOMÁŠ PETRO

KENŽEBEKOVE ODPORÚČANIA V KAZACHSTANE

ČO NAVŠTÍVIŤ? „Hory. V Kazachstane sú naozaj krásne. V blízkosti Almaty je nádherná príroda.”

ČO ZJESŤ? „Jednoznačne národné jedlo Bešbarmak. Sú to rôzne druhy mäsa s cestom. Pravda, hlavne ide o konské mäso, ktoré sa v Európe veľmi neje. U nás je však mäso číslo jedna, Kazaši milujú koninu. Bešbarmak znamená v preklade päť prstov. V minulosti sa totiž stolovalo na zemi a jedlo sa naberalo prstami pravej ruky. Ľavá sa u nás i u moslimov považuje za nečistú.”

ČO ZAŽIŤ? „Tu by sa asi žiadalo zotrvať aspoň polroka, aby návštevník zažil vyše 40 stupňov v lete a vyše mínus 30 stupňov v zime. Pre Slováka by takéto obrovské teplotné rozdiely boli menším šokom. Pre mňa je zvláštne, keď sa spoluhráči sťažujú, že je zima a chladno. Chladno? Ako vám môže byť zima? Pozeral som správy a pred týždňom bolo v Astane mínus 35 stupňov… A chcem ešte upozorniť, že Kazaši sú veľmi dobrí ľudia, nekonfliktní a dobrosrdeční.”

FOTO: TOMÁŠ CICOŇ


Výber z nášho e-shopu

GENERÁLNY PARTNER


HLAVNÍ PARTNERI


  • Hell Energy drink

PARTNERI


  • KPC

MEDIÁLNI PARTNERI