Sedem mesiacov mimo hry, Jakúbek pracuje na návrate

Od polovice februára chýba v zostave žlto-modrých 31-ročný stredopoliar Matej Jakúbek. Rodák z Považskej Bystrice sa po problémoch s lýtkom musel vyrovnať aj s poškodeným meniskom a následnou operáciou. V rozhovore otvorene hovorí o dlhej rehabilitácii a neistom termíne návratu, ale aj o novej úlohe, ktorú si počas vynútenej prestávky vyskúšal po boku Terryho Westleyho a Mojmíra Trebuňáka. Reč prišla aj na výkony žlto-modrých a blížiaci sa pohárový duel v jeho rodnej Považskej Bystrici.

Ak si dobre spomíname, naposledy ste v základnej zostave nastúpili vo valentínskom derby v Prešove, kde ste pri výhre 4:1 aj skórovali. Potom ste pridali ešte pár minút doma proti Žiline, no odvtedy vás na súpiske žlto-modrých hľadáme márne. Čo sa stalo?

„Áno, v Prešove som naposledy nastúpil v základnej zostave a následne som odohral ešte pár minút proti Žiline. Už v tom období som však na jednom z tréningov pocítil pichnutie v lýtkovom svale. Trénovali sme vtedy na umelej tráve, takže neviem, či to mohlo súvisieť aj so striedaním povrchov. Odvtedy som laboroval s natrhnutým lýtkovým svalom a popritom sa začali ozývať aj problémy s kolenom. Lýtko sa mi podarilo zrehabilitovať, no následne sa zistilo, že mám poškodený meniskus. Musel som preto absolvovať operáciu, pri ktorej mi ho lekár zašil. Začala sa dlhodobejšia rehabilitácia, ktorá v podstate trvá až dodnes. Je to už pomerne dlhé obdobie a stále nemôžem povedať, že by bolo všetko úplne ideálne a zahojené.“

Aký je teda váš momentálny zdravotný stav a ako to vyzerá s výhľadom na návrat na trávnik?

„Termín návratu sa mi momentálne odhaduje veľmi ťažko. Už som bol vo fáze, keď som trénoval s mužstvom, ale teraz sa opäť objavila určitá reakcia. Preto je náročné povedať, kedy presne by som sa mohol vrátiť. S lekárom riešime ďalšie možnosti, injekcie aj doplnky pre koleno, aby fungovalo na požadovanej úrovni a dokázal som zvládať celý tréningový proces. Neviem teda presne povedať, kedy to bude a či to bude, ale robím všetko pre to, aby som sa na ihrisko vrátil.“

Bez futbalu však úplne nie ste. Už pri predĺžení zmluvy v závere jarnej časti klub naznačil aj vaše ďalšie pôsobenie v jeho štruktúrach. Videli sme vás napríklad na lavičke po boku Terryho Westleyho pri zápasoch mladých hráčov. Aké bolo vyskúšať si futbal z trochu inej pozície?

„Ešte v rámci Projektu 10, keď bol dostatok mladých hráčov a bola možnosť absolvovať prípravné stretnutia pre mladých a menej vyťažených hráčov, sme tieto zápasy mali na starosti spoločne s Terrym Westleym a Mojmírom Trebuňákom. Bola to pre mňa veľmi príjemná skúsenosť. Mohol som si vyskúšať pozíciu trénera, spoluprácu s hráčmi, to, ako reagovať na jednotlivé situácie, dávať pokyny či viesť tréning. Doteraz som bol celý čas hráčom a s trénovaním som skúsenosti nemal, takže to bola príjemná zmena. V podobnom duchu pokračujeme aj teraz, hoci už prípravné zápasy nehráme. Postupne sa zapájam do rozvoja hráčov a tréningových vecí už z pozície takého skoro trénera, povedal by som.“

Potvrdili by ste teda nepísané futbalové pravidlo, že futbal je jednoduchšie hrať, ako ho trénovať?

„Určite áno. Už počas tých pár zápasov som videl, aké ťažké je pre trénera ovplyvniť niektoré veci priamo na ihrisku. Veľa majú v rukách samotní hráči, pretože rozhodnutie a vyhodnotenie konkrétnej situácie je priamo na nich. Tréner sa ich snaží usmerniť, ale určite to bolo jednoduchšie z pozície hráča, keď som bol priamo v hre, mal veci vo svojich rukách a mohol ich na ihrisku bezprostredne ovplyvniť.“

Ligové zápasy ste v ostatných mesiacoch sledovali predovšetkým z pozície diváka. Žlto-modrí majú po deviatich kolách odohraných osem stretnutí, keďže duel s Dunajskou Stredou majú ešte k dobru, a patrí im siedma priečka. Ako zatiaľ hodnotíte účinkovanie svojich spoluhráčov?

„Myslím si, že mužstvo funguje dobre a predovšetkým je v ňom dobrá nálada. Dobre funguje aj tréningový proces a chalani dávajú do tréningov všetko. Určitá nespokojnosť môže byť s niektorými výsledkami, najmä v domácich zápasoch, pretože napríklad proti Trenčínu sme chceli bodovať naplno. Myslím si však, že predvedená hra je na dobrej úrovni, čo sa potvrdilo aj v náročných zápasoch proti Slovanu či Žiline. Samozrejme, celé je to o bodoch. Čím viac ich máme, tým väčšia je pohoda. Celkovo si však myslím, že smerovanie je dobré a s pribúdajúcimi zápasmi sa budeme ďalej zlepšovať.“

Zaujímavý príbeh vám priniesol aj žreb Slovnaft Cupu. Naším súperom bude Považská Bystrica, teda klub z vášho rodného mesta, v ktorom ste s futbalom začínali. Ako ste prijali tento žreb?

„Celkom som sa potešil. Je milé, keď môj materský klub môže nastúpiť proti môjmu súčasnému klubu. Určite by som ten zápas chcel absolvovať. Uvidíme, či to stihnem z pozície hráča, ale minimálne by som tam chcel byť ako divák alebo možno v nejakej asistentskej úlohe, ak mi to bude dovolené. Určite si to nechcem nechať ujsť. Na prostredie v Považskej Bystrici sa teším, veľmi dobre ho poznám a práve tam som začínal s futbalom. Je to preto pre mňa milé spojenie. Napriek tomu, že ide o moje rodné mesto a materský klub, verím, že sa dokážeme presadiť a postúpiť do ďalšieho kola.“

Považskú Bystricu poznáte veľmi dobre a v tejto sezóne sa drží v hornej polovici druhej ligy. Aký súper podľa vás čaká žlto-modrých?

„Určite to nebude jednoduché. Považská Bystrica má doma svoju kvalitu a zaujímavých hráčov, hoci dnes ich už nepoznám toľko ako v minulosti, pretože sa tam postupne pomenili tréneri aj hráčsky káder. K zápasu však musíme pristúpiť vážne. Stále ide o druhú ligu, ktorá má svoju kvalitu, a čaká nás kvalitný súper. Nemôžeme nič podceniť. Musíme sa zodpovedne pripraviť, hrať na maximum svojich možností a zápas zvládnuť.“

S vami alebo bez vás?

„So mnou. Uvidíme však, v akej pozícii.“

FOTO: Tomáš CICOŇ