Marek Zsigmund už pohár zdvihol, teraz bude veriť z tribúny
Pamätá si eufóriu, tlak aj moment, keď sa všetko zlomilo. Marek Zsigmund má za sebou víťazné finále Slovnaft Cupu, ktoré sa odohralo priamo v Košiciach. O dva roky neskôr stojí pred rovnakým vrcholom sezóny znova - tentoraz v drese FC Košice. Osud mu však do cesty postavil prekážku, ktorá mu pravdepodobne nedovolí zasiahnuť do finálového zápasu. O to viac chce byť pri tíme aspoň inak. Vyvrcholenie Slovnaft Cupu medzi MŠK Žilina a FC Košice je na programe v piatok 1. mája o 16.00 hod.
Prvý máj 2024. Košická futbalová aréna a finále Slovnaft Cupu medzi Ružomberkom a Trnavou. Favorit bol jasný, rovnako ako atmosféra na tribúnach. „Bol to náročný zápas. Trnava bola pod väčším tlakom, čo nám podľa mňa aj vyhovovalo. Mohli sme len prekvapiť a v takom jednom zápase sa môže stať hocičo,“ vracia sa Marek Zsigmund k pohárovému finále spred dvoch rokov, ktoré jeho tím napokon zvládol najtesnejším rozdielom 1:0.

Zápas nebol z pohľadu Ružomberka dominantný, práve naopak. „Prvý polčas sme nemali prakticky žiadne šance a pokojne sme mohli inkasovať hneď na začiatku. Neboli sme lepší, ale zrazu prišiel gól Adama Tučného a všetko sa otočilo,“ opísal rozhodujúci moment, ktorý určil víťaza Slovnaft Cupu. O to silnejšie boli emócie po záverečnom hvizde. „Bol to výborný pocit oslavovať pred vlastnými fanúšikmi. Také momenty si človek zapamätá navždy,“ povedal rodák z Ružomberka, ktorý si triumf v drese materského klubu náramne užíval. Práve atmosféra zohrala podľa neho zásadnú úlohu. „Ľudia sú gro futbalu. Hrá sa pre nich a aj mne osobne sa hrá lepšie, keď ich cítim. Aj keď väčšina fandila Trnave, paradoxne, nás to posúvalo dopredu,“ priznal aj po dvoch rokoch.

Aj oslavy mali svoje čaro, hoci neboli prehnané. „Nebolo to nič veľké, skôr sme si to užili v menšom kruhu,“ prezradil s úsmevom. O to silnejší bol samotný moment s trofejou. Kapitánom Liptákov bol síce Marek Zsigmund, ale ako prvý trofej nad hlavu nezdvihol. „Doprial som to Janovi Maslovi, aby ju zdvihol ako prvý, zaslúžil si to ako legenda klubu. Ja som si to potom užil s fanúšikmi, keď som ju držal pred nimi pod tribúnou a potom aj hádam celú cestu do Ružomberka. Bol to asi najkrajší moment mojej kariéry,“ pripomenul hráč, ktorý minulý týždeň oslávil 29. narodeniny.

Len pár týždňov po finálovom triumfe podpísal trojročnú zmluvu s FC Košice. Teraz sa príbeh zvláštnym spôsobom uzatvára - opäť finále, opäť veľký zápas, no v úplne iných farbách. „Je to zaujímavé. Finále som vyhral v Košiciach, teraz idem bojovať vo finále za Košice. Vidím tam určité paralely,“ zamyslel sa. Podobnosť vidí aj v postavení tímov pred finále. „Nie sme favoriti, Žilina hrá doma, ale v takom zápase sa rozhoduje na ihrisku,“ konštatoval.

Tentoraz však bude mať jeho úloha inú podobu. Svalové zranenie zo zápasového týždňa pred súbojom s Komárnom ho pravdepodobne vyradilo z hry do konca sezóny. „Mrzí ma to. Je to pre mňa smutné, že nemôžem zasiahnuť. Ale taký je futbal, aj to sa stáva,“ hovoril otvorene. Napriek tomu chce byť pri tíme čo najbližšie. „Určite budem s chalanmi. Možno im budem vedieť odovzdať skúsenosti z finále, lebo to nie je obyčajný zápas. Je to zápas o všetko,“ zdôraznil.

Aj keď tentoraz pravdepodobne nebude na ihrisku, jeho motivácia zostáva rovnaká. Pomôcť tímu k úspechu - akokoľvek to bude možné!
FOTO: Tomáš CICOŇ
