M. Jakúbek: Slovan je špička, no my sa sústredíme na seba

Obranca FC Košice Matej Jakúbek nastúpil v troch ligových dueloch sezóny zakaždým na inom poste, no tvrdí, že pre neho je podstatné najmä to, aby mohol pomôcť tímu. Pred nedeľňajším zápasom na Tehelnom poli proti Slovanu Bratislava hovorí o svojom prispôsobení sa novým úlohám, o atmosfére v tíme po víťazstve nad Ružomberkom, ale aj o spomienkach na pôsobenie v belasom drese.

Matej, máme za sebou tri odohraté kolá v Niké lige a vy si môžete povedať, že v každom jednom z nich ste nastúpili na inom poste. Považujete sa za univerzála?

„Áno, je pravda, že v prvých troch zápasoch som hral zakaždým na inom poste - v Podbrezovej v strede záložnej formácie, s Trenčínom stredového obrancu a naposledy proti Ružomberku som nastúpil ako ľavý stopér. Priznám sa, ešte sa mi nestalo, aby som v troch po sebe idúcich kolách hral zakaždým na inom poste, ale beriem to tak, že ma tréner vždy poslal tam, kde ma potreboval. Mne je to v podstate jedno. Prioritou je pre mňa hrať a nezáleží, na akom poste.“

Proti Trenčínu s vami tréner „zalepil“ absenciu Kriváka, s Ružomberkom ste už zaskakovali za Jakubka, ktorý prestúpil do Teplíc. Mýlime sa, ak povieme, že práve ľavý kraj obrany je pre vás najmenej zvyčajný?

„Súhlasím, že to bolo pre mňa netradičné, lebo aj keď sa považujem za univerzála, tak na poste ľavého stopéra som ešte nehral. Zopakujem, že pripravený hrať som všade tam, kde ma bude tréner potrebovať. Snažil som sa koncentrovať na zápas, nerobiť chyby a celkovo podať čo najlepší výkon.“

Napriek tomu ste boli aktérom nešťastného stretu s ružomberským Endlom, po ktorom rozhodca ukázal na biely bod a z následnej penalty rezultovala vyrovnanie na 1:1. Ako ste videli ten moment, z tribúny sa zdalo, že faulovaný ste boli skôr vy, než súper...

„Videl som, ako po štandardnej situácii lopta spadla do pokutového územia, a tak som sa ju snažil čo najskôr odkopnúť do bezpečia. Možno som ju zasiahol o čosi neskôr, ale tiež som mal spočiatku pocit, že som trafil spodnú časť kopačky súpera a čakal som, že rozhodca to posúdi ako „šľapák“ na moju nohu. Vyhodnotil to však ako obranný faul a nasledovala penalta. Z môjho pohľadu nešťastná. Našťastie sme dokázali na vyrovnanie súpera reagovať a zápas napokon doviesť do víťazného konca.“

Víťazstvo sme na svoju stranu strhli po dvoch exkluzívnych strelách Mátyása Kovácsa. Čo poviete na jeho výstavné kúsky?

„Klobúk dole pred ním. Do zápasu naskočil v jeho priebehu, prišiel len pred tromi týždňami a nemal to jednoduché. No zvládol to skvele a jeho góly boli ozdobou zápasu. Jeden krajší ako druhý! Cez prestávku mu tréner v šatni povedal nech ukáže, čo je v ňom a my všetci sme šťastní, že sa mu to podarilo.“

V stredu sme odohrali pohárový zápas v Kendiciach, kde ste viedli mužstvo ako kapitán, ale súčasne ste s Osmanom Kakayom odohrali celých 90 minút v stredu i predtým v sobotu. Napriek tomu ste museli po skončení stretnutia Slovnaft cupu ešte dobehávať chýbajúce metre. Čo vy na to?

„Máme stanovené limity a parametre, ktoré musíme naplniť aj v takýchto zápasoch. Súper nás vzadu veľmi nepreveril, preto mi potrebné bežecké metre zo zápasu chýbali a tak som dostal od kondičných trénerov pokyn, že si ich musím odbehnúť dodatočne. Nebolo toho veľa, takže nám určite energia ostala aj na nedeľu.“

To nás čaká zápas na bratislavskom Tehelnom poli proti Slovanu, ktorý má za sebou nabitý program i sériu zápasov bez víťazstva. Ako vnímate jeho súčasné rozpoloženie?

„Viem si predstaviť, že prežívajú určité sklamanie, lebo ešte nedávno boli v hre o miestenku v hlavnej fáze Ligy majstrov, ale nerád by som sa vyjadroval k situácii v tábore súpera. Každý z klubov má svoje starosti a my sa chceme sústrediť predovšetkým na vlastný výkon. Myslím si, že v nedeľu nás nečaká nič jednoduché.“

Je predpoklad, že nastúpite v obrannej formácii, čo znamená, že budete čeliť útokom bratislavského Slovana, kde sa v poslednej dobe najviac strelecky presadzuje Róbert Mak. Dáte si naňho zvýšený pozor?

„Nielen naňho, ale na všetkých hráčov Slovana. Nezabúdajme na Dávida Strelca či Tigrana Barseghyana, ale i na ďalších nebezpečných hráčov v tíme súpera. Ofenzíva je silná stránka belasých, hoci práve neúspešnosť v koncovke ich stála ešte lepšie výsledky na začiatku sezóny. Napriek tomu musíme byť pozorní a disciplinovaní, určite nás budú chcieť dostať pod tlak.“

Ak nerátame vašich spoluhráčov Romana Čerepkaia a Milana Šimona Rehuša, ktorí sú odchovancami belasých, tak jediným hráčom súčasného kádra FC Košice, ktorý obliekal aj dres A-mužstva Slovana, ste práve vy. Ako si spomínate na vaše pôsobenie v tábore nášho najbližšieho súpera medzi rokmi 2013 - 2016?

„Hoci som vtedy prišiel do Slovana, klub vtedy pôsobil na vedľajších Pasienkoch. Je to už dlhá doba a v kádri belasých odvtedy neostal kameň na kameni. Ja som hrával ešte s Robom Vittekom , Igorom Žofčákom, nebohým Jurajom Halenárom či brankárom Dušanom Pernišom, s ktorým som hrával aj v Dubnici nad Váhom. Boli tam vtedy výborní slovenskí i zahraniční futbalisti. Spomienky sú pozitívne a preto Slovanu patrí v mojom srdci významné miesto. Rád sa tam zakaždým vraciam a vždy si zaspomínam na to, čo som v slovanistickom drese zažil.“  

FOTO: Tomáš CICOŇ