Keď mám prísť, tak to bude na dlhšie. Matúš Kira o návrate do FC Košice i o potrebe času

Minulý jún sa so žlto-modrým dresom lúčil, o rok neskôr už znovu vyťahuje zákroky v metropole východu.

Matúš Kira sa po sezóne pôsobenia vo Fortuna lige vrátil späť do FC Košice, zmluvu s klubom podpísal na tri sezóny. 27-ročný brankár v rozhovore rozpráva o tom, ako sa zrodil druhý príchod, kto každý ho presviedčal či to, ako vníma zmeny po ročnej pauze.

Kiri, vráťme sa ešte k tvojmu príchodu v tomto lete. Kedy a ako sa to celé začalo?

„Prvé kontakty boli počas mojej návštevy na jednom zo zápasov. Padli tu „podpichovacie“ reči, či by som sa chcel vrátiť. Myslel som si, že je to nejaký žart, ale potom sa ukázalo, že to žart nebol. Košice chceli, aby som prišiel naspäť, volal mi aj tréner, s ktorým som tri roky pôsobil v Michalovciach – následne to nabralo rýchly spád.“

Vedel si do čoho ideš. Aké si mal spomienky na klub z pôsobenia v sezóne 2020/2021?

„Spomienky boli skvelé, pretože je tu naozaj výborná partia. Škoda, že výsledky vtedy neboli optimálne, ale v športe aj v živote to tak chodí, že nie všetko ide stále podľa našich predstáv. Odohrali sme dobré zápasy, dostali sme sa do semifinále Slovenského pohára. Myslím si, že čiastočný úspech to bol, ale v lige to nedopadlo tak, ako sme chceli.“

V Zlatých Moravciach si si vyskúšal prvýkrát pôsobenie na západe. Môžeme povedať, že ťa to ťahalo naspäť na východ?

„Na východe mám rodinu, mám tu svoje zázemie, jednoduchšie je mi hrať tu. Nikdy som sa však nebránil hrať inde. Musím sa poďakovať ViOnu, že o mňa prejavil záujem. V klube sú dobrí ľudia. Ďakujem aj pánovi Ondrejkovi, ktorý je skvelý človek.“

Trojročný kontakt s FC Košice hovorí veľa o vzájomnej dôvere medzi tebou a klubom.

„Všetci vieme a aj klub si to uvedomuje, že nie je ideálne robiť prestavbu každý rok. Inak príde veľmi veľká obmena a musí si to odznovu sadnúť. O tom sme sa s vedením rozprávali, že keď mám prísť, tak to bude na dlhšie. Verím, že budem prínosom a že budeme podávať adekvátne výkony hodné klubu.“

Vravel si, že v kontakte si bol predovšetkým s Pačim. Aké správy ste si v tomto smere vymieňali?

„Stále sme si zavolali po zápase alebo aj hocikedy počas týždňa. Ku koncu to bolo intenzívnejšie, pýtal sa ma: „Ta čo, prídeš naspäť?“ (smiech). Je tu výborná partia chlapcov, o to bolo rozhodovanie jednoduchšie.“

Veľkú úlohu pri tvojom príchode zohral tréner Šoltis, s ktorým si pôsobil v Michalovciach tri roky. Prekvapil ťa niečím novým?

„Zatiaľ si to takto neuvedomujem. Poznám ho dobre a viem, aký je tréner a čo očakáva od hráčov. Stále vedel urobiť z ničoho niečo, zažili sme to v Michalovciach. Mali sme vtedy katastrofálny začiatok, ale veľmi úspešný koniec. Aj preto hovorím, že všetko chce čas.“

Vraciaš sa teda do známeho prostredia, zároveň odlišného. Klub sa presťahoval na štadión, ktorý bol dlho očakávaný. Ako to vnímaš?

„Je to dobré nielen pre hráčov, ale pre samotné mesto a fanúšikov. Povedzme si otvorene: starý štadión je legendárny, ale ľudia si zaslúžia nový stánok. Tento je naozaj krásny a prajem si, nech sa čím skôr dokončí.“

Ako si si užil debut?

„Tešil som sa nový štadión, to bolo jasné. Fanúšikovia boli fantastickí, kulisa bola neuveriteľná. To, čo sa udialo tu, sa nedeje často ani v lige. Prial som si zároveň úspech, aby sme ľuďom ukázali, že sa tu deje niečo, čo môže napredovať. Ukázali sme, že máme silu aj za nepriaznivého stavu. Ďakujeme fanúšikom, že nám k tomu pomohli.“

Vráťme sa k trom odohraným zápasom. Prehra na Považí nepotešila, na druhej strane ale ukázala, na čom je potrebné hneď zapracovať.

„Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale aj fanúšikovia môžu vidieť, že v každej lige môže nastať prekvapenie. Samozrejme, nie sme za to radi a veľmi nás to mrzí, chceli sme začať výhrou. Už sa tým nezaoberáme a pozeráme sa na zápasy, ktoré sú pred nami. Bola to dobrá facka na úvod, aby sme si uvedomili, že to nebude také ľahké.“  

Z predošlého pôsobenia sú naďalej v klube obrancovia František Pavúk a Michal Jonec, obranná štvorica sa však predsa len ladila pred sezónou nanovo. Koľko času je potrebné na to, aby ste sa zladili ako jeden celok?

„Každým týždňom dostávame nové informácie a ono sa to zohrá. Ani kvet, ktorý zasadíte, vám nevyrastie za týždeň. Neznášam to motto, ale použijem ho: Trpezlivosť ruže prináša. A asi to tak je.“

Proti Komárnu si v žlto-modrom drese už hral. V septembri 2020 sme vyhrali v Čermeli 5:0, v marci 2021 sme na juhu Slovenska prehrali 0:1. Zaujímavosťou je, že zo základnej zostavy v odvetnom zápase nájdeme v kádri KFC hneď deväť hráčov. Čo to hovorí o súperovi?

„Práve o tom to je, že mužstvo je pokope, vedia o sebe. Niektoré veci sú už automatické, majú s II. ligou bohatú skúsenosť. Komárno je možno nevyspytateľný súper, ale je to o tom, že sú dlho spolu.“

Domáci duel s Prešovom bol duel ako hrom. Čo očakávaš od tejto soboty?

„Každý sa na nás vyhecuje, pripraví, vieme o tom. Z nášho štadióna však chceme urobiť pevnosť, aby sa tu súperom nehralo ľahko.“

Mnohí hovoria, že povolanie brankára je trochu svojské. Súhlasíš?

„Áno, je čudesné. Keď postavíte jedenásť chlapcov a jeden z nich bude brankár, tak na prvý pohľad viete, ktorý z nich to je. Je to možno vidieť už aj na vzhľade, ale teraz nemyslím rozdielny dres pre brankára. Hovorí sa, že mama mala dvoch synov. Jeden je hlúpy a druhý je brankár (smiech).“  

Dokážeš si užiť atmosféru na štadióne viac ako tvoji spoluhráč v poli?

„Snažím sa byť koncentrovaný a nevnímať okolie, avšak áno, niekedy vám myšlienka ujde. Kto povie, že nie, tak mu neverím. Veľmi som si to proti Prešovu užil a ja dúfam, že sa to bude opakovať.“