FC Košice rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

E-SHOP

Gejza Pulen o svojej kariére: Srdcovkou sú a aj pre mňa budú Košice

Gejza Pulen o svojej kariére: Srdcovkou sú a aj pre mňa budú Košice
  • 06.08.2020
  • Vytlačiť
Pri futbale je od svojich desiatich rokov, vyše dve desaťročia chytával na seniorskej úrovni. Reč nie je o talianskom brankárovi Buffonovi, ale našom ochrancovi troch žrdí z východu. Fanúšikmi obľúbený Gejza Pulen totiž toto leto ukončil svoju dlhú futbalovú kariéru.


Košice, Prešov, Rimavská Sobota, Vranov, či český Jablonec s Karvinou, ale samozrejme aj domáca Rožňava. Takéto zastávky má v sebe kariéra Gejzu Pulena, ktorý sa s futbalom rozlúčil ako hráč FC Košice. Spoločne s touto už legendou sme sa rozprávali a bilancovali jeho úctyhodnú futbalovú cestu.


V prvom rade Ti gratulujem k dlhej, bohatej a úspešnej kariére. Pristihol si sa za ten krátky čas, že Ti niečo z hráčskej futbalovej rutiny chýba?

„Ďakujem. Áno, v podstate toto rozhodnutie už zrelo nejaký čas a aj keď to bolo ťažké, nič iné mi nezostávalo. Bolo to správne rozhodnutie. Samozrejme tá rutina, tréningy, zápasy a všetko, čo k futbalu patrí, ma sprevádzali od 10 rokov, čiže je prirodzené, že mi “niečo chýba”. Na druhej strane cítim aj oslobodenie od únavy a bolesti... Takisto nie som v takom časovom strese a môžem robiť veci, ktoré som predtým nemohol.“


Viem, že zranenia Ťa v poslednom čase neobchádzali, takže boli asi aj hlavným faktorom Tvojho rozhodnutia. Kedy si si povedal, že už naozaj stačí?

„Bohužiaľ sa tie zranenia kopili, za dva roky som absolvoval dve operácie. Už minulý rok to bolo na hrane, ale definitívne ma položilo, keď dva týždne po tom, ako som zložil dlahu, sa mi ozvali staré zranenia v ramene a k tomu ešte problém s achilovkou. Vtedy som vedel, že to už nedám.“


Poďme ale späť na úplný začiatok. Aké boli Tvoje futbalové začiatky?

„S futbalom som začínal v Rožňave vo veku 10 rokov.“


Tvoj vyše 20-ročný futbalový životopis je naozaj rozsiahly. Rožňava, Prešov, Košice, Rimavská Sobota či Vranov, ale aj české kluby ako Jablonec a Karviná. Ktorý z klubov v Tebe zanechal najväčšiu stopu?

„V každom klube som strávil časť môjho života, ktorý som si užil a som zato vďačný. Samozrejme srdcovkou sú a aj pre mňa budú Košice.“


Ako by si sa charakterizoval ako typ hráča a osobnosti na trávnikoch?

„Myslím si, že mojou najväčšou devízou je moja húževnatosť ísť si za svojim. Celkovo sa považujem za tolerantného, priateľského, občas aj tvrdohlavého a výbušného človeka (úsmev). Ako brankár som celkom dôstojne ovládal svoju 16-ku, rád som chodil mimo “komfortnej zóny” svojej päťky.“



Dostal si niekedy ponuku, ktorú si si možno s odstupom času trochu vyčítal, že si ju nevzal?

„Nie, neľutujem. Keď som sa v minulosti rozhodoval, bolo to na základe mojich vtedajších skúseností, čiže nemá zmysel to hodnotiť z dnešnej perspektívy.“


Pomerne v mladom veku si sa dostal do Česka, potom si sa vrátil do Košíc, ktoré vtedy spätne budovali káder na prvú ligu. Je to už 15 rokov, ako si na tieto časy pamätáš?

„Bola to výborná skúsenosť spoznať českú 1. ligu aj samotnú krajinu. Do Košíc som sa vrátil, keď sa tu začalo budovať mužstvo a nový klub na základe Ličartoviec. Strávil som tu štyri roky, zažil som postup do 1. ligy a výhru v Slovenskom pohári.“


Viem, že je to náročná a ťažká otázka, ale predsa to skúsim. Vedel by si porovnať obdobia košických tímov z doby, keď si tu pôsobil vtedy a teraz?

„Naozaj je to ťažké porovnanie. Vtedy sa tu hrala 1. liga a boli tu hráči ako Nemanja Matić, Janko Novák, Marko Milinkovič a ďalší. Teraz je tu tiež veľmi ambiciózne mužstvo, veľa talentov aj skúsenejších hráčov s kapitánom Ferim Vancákom. Som presvedčený, že kvalita kádra sa ukáže v tejto sezóne vo výbornom svetle.“


Na sklonku kariéry si sa vrátil späť do metropoly východu. Rozmýšľal si dlho nad touto ponukou?

„Keď ma oslovil pán Turczyk, tak nebolo nad čím rozmýšľať.“


Ako hodnotíš FC Košice ako novú etapu futbalu v druhom najväčšom meste Slovenska a Tvoju dvojročnú stopu v nej?

„Myslím, že po dvoch rokoch klub dokázal, že futbal robiť vie a ja im držím palce, aby sa do Košíc vrátila 1. liga čo najskôr. Musím povedať, že počas mojej kariéry som sa málokrát stretol s tak serióznym a korektným jednaním a prístupom zo strany vedenia. Z hľadiska perspektívy je to výborná „message“ pre hráčov, verejnosť aj klub. Svoje pôsobenie som si užil do poslednej kvapky napriek zdravotným problémom. Zišla sa tu naozaj výnimočná partia, ktorá si zaslúži našu podporu za to, čo robí pre futbal.“



Dokázal si ako brankár vnímať atmosféru na štadióne? Na jeseň košickí fanúšikovia skandovali Tvoje meno naozaj často.

„Aj keď sa počas zápasu snažím koncentrovať na hru, niečo také sa ale nedá nevšimnúť. Vnímam to ako uznanie a rešpekt za roky pri futbale. Som za to vďačný a je to aj vizitka našich fanúšikov. Myslím, že sa zhodneme, že naši fans boli ďaleko najlepší a najhlučnejší v celej súťaží.“


Najväčší úspechy kariéry, prípadne momenty, ktoré Ti zostanú navždy v pamäti?

„Z úspechov je to určite 5. miesto na ME “U21” a účasť v ďalšej kvalifikácii za SR U21. Ďalej tu radím výhru v Slovenskom pohári, finále Českého pohára, postup do 2. ligy iba s jednou prehrou počas celej súťaže. V mojich rokoch už ale úspech definujem trochu inak. Preto najväčším úspechom pre mňa je, že počas celej mojej kariéry od detstva až doteraz, som sa pri futbale cítil šťastný a spokojný.“


Čo ty a futbal po hráčskej kariére? Trénuješ momentálne deti, chystáš sa potom mieriť na „vyššie“ trénerské miesta, alebo Ťa baví práve práca s mladšími futbalistami?

„Baví ma práca s deťmi, baví ma sledovať to, ako sa zlepšujú. Ako to bude s mojou trénerskou kariérou ďalej, to ukáže čas. Som však rád, že som dostal možnosť byť v kontakte s futbalom skrz trénerstva.“


Počas posledných rokov kariéry si začal učiť aj na ZŠ ako učiteľ telesnej výchovy. Prečo si si vybral práve učiteľstvo ako pofutbalovú profesiu?

„Nie je to úplne pofutbalová profesia, nakoľko už piaty rok učím. Je to profesia, ktorá súvisí so športom a tam sa ja cítim ako doma. Po tých piatich rokoch môžem povedať, že aj táto práca ma napĺňa a dúfam, že to tak zostane naďalej.“


Na čo sa teraz najviac tešíš, respektíve na čo budeš mať viac času?

„Teším sa na maličkosti, ale mám i vážnejšie plány. Už som si spravil aj zoznam, tak pôjdem pekne zaradom (úsmev).“


Čo by si odkázal začínajúcim futbalistom a možno konkrétnejšie brankárom? Na čo by sa mali zamerať pri svojom futbalovom raste?

„Začínajúcim futbalistom a brankárom by som odkázal, aby si šli hlavne svojou cestou, aby si užili každý tréning, boli sebavedomí, ale aby zostali pokorní. Aby pracovali tvrdo, no na druhej strane nezabudli, že život nie je iba o futbale.“


Tvoj priestor na poďakovanie...

„Moju kariéru ovplyvnilo pozitívne veľa ľudí, ktorým patrí vďaka. Tá patrí i klubu, trénerom a spoluhráčom za príjemné prekvapenie, ktoré pre mňa vymysleli pri rozlúčke s kariérou. Mohol by som takto pokračovať aj ďalej. Najväčšia vďačnosť ale smeruje k mojim rodičom. Ďakujem Vám!“


V FC Košice nám bolo cťou, že v ňom mohol ukončiť kariéru taký človek a hráč, ako je Gejza. „Šaleny brankar“, ako ho fanúšikovia v Čermeli často nazývali pri svojom fandení, odohral za FC Košice počas dvoch sezón celkovo 30 súťažných zápasov, počas ktorých si pripísal 19 čistých kont.


Gejza, ĎAKUJEME!



Výber z nášho e-shopu

Všetci spolu silnejší
  • Regnum Košice
  • Webex.digital
  • Dentitio s.r.o.