Dávid Šípoš: Zranenie ma nezastaví, verím v úspešný návrat

Brankár FC Košice Dávid Šípoš má za sebou náročné obdobie - nečakané zranenie pred zápasom s Podbrezovou, rýchla operácia a začiatok dlhej rekonvalescencie. Hoci ho čakajú týždne o barlách a postupné návraty cez rehabilitácie, zostáva pozitívny, podporuje spoluhráčov v kabíne a verí, že sa medzi tri žrde vráti ešte silnejší. Popri vlastnom zranení stihol pochváliť aj historický debut mladého Filipa Kalanina, ktorému praje, aby na svoj prvý ligový štart nadviazal dlhodobou a úspešnou kariérou.

Dávid, nedávno ste utrpeli nepríjemné zranenie. Ako k nemu došlo? Deň pred domácim zápasom proti Podbrezovej ste sa ešte chystali na ďalší štart, no samotný súboj ste už sledovali o barlách s dlahou na nohe...
„Áno, je to tak. Stalo sa to celkom nevinne. V piatok, deň pred zápasom s Podbrezovou, som absolvoval celé predzápasové rozcvičenie - najskôr klasickú časť, potom rozcvičku na ihrisku s trénerom brankárov. Následne sme prešli do hry, dostal som prihrávku a keď som si loptu preberal a chcel ju posunúť ďalej, započul som puknutie a hneď som vedel, že sa niečo stalo. Mal som pocit, akoby mi niekto hodil niečo zozadu do oblasti lýtka/achilovky. Veľká bolesť síce neprichádzala, takže som dúfal, že to nebude až také zlé, ale to puknutie, ktoré počuli aj ostatní hráči, neveštilo nič dobré. Napokon z toho bolo čiastočné roztrhnutie achillovej šľachy, ktoré bolo nutné operovať.“

Iróniou osudu je, že do brány ste sa po predošlom zranení v Skalici vrátili práve na zápas s Michalovcami, ktorý je zatiaľ naším posledným víťazným v Niké lige. Majú obe zranenia nejaký súvis?
„Ťažko povedať, či to spolu súvisí. Možno svoju rolu zohralo aj predošlé zranenie, keďže išlo o rovnakú nohu, hoci o inú oblasť. Ja som sa však po návrate cítil dobre, odchytal som zápas, trénoval som normálne pred ním aj po ňom a bez bolesti. Tréneri mi robili aj silové testy, pričom výsledky boli rovnaké ako pred zranením. Preto je naozaj ťažké jednoznačne povedať, či tam bol nejaký priamy súvis.“

Aký bol samotný priebeh od zranenia až po operáciu a ako bude prebiehať vaša rekonvalescencia?
„Celý proces išiel pomerne rýchlo. Po zranení sme to s lekármi a fyzioterapeutmi hneď riešili, absolvoval som vyšetrenia a veľmi skoro padlo rozhodnutie, že bude potrebná operácia. Nasledoval zákrok, po ňom imobilizácia a prvé dni skôr v znamení oddychu a základnej starostlivosti o nohu. Rehabilitácia bude prebiehať postupne - najprv odľahčovanie končatiny, potom postupné zaťažovanie, cvičenia na obnovenie sily a stability. Bude to dlhší proces, ale mám okolo seba odborníkov, ktorým verím, a som nastavený tak, aby som každý krok zvládal trpezlivo a zodpovedne.“

Mali ste už niekedy v minulosti zranenie podobného rozsahu?
„Musím povedať - a asi si aj zaklopať na drevo - že zranenia sa mi počas kariéry celkom vyhýbali. Na začiatku kariéry, asi rok po mojom prvom štarte, som mal zranenie malíčka, ktoré mi tiež operovali, a bol som mimo približne dva mesiace. Takéto zranenie, aké mám teraz, som však nikdy predtým nezažil. Snažím sa na to pozerať pozitívne - zranenia k športu patria, mne sa prihodilo toto a beriem ho so vztýčenou hlavou. Mnohí hráči a športovci sa vrátili po podobne vážnych, aj horších zraneniach. Keď to dokázali oni, verím, že to dokážem aj ja.“

 Pýtať sa, ako sa vám teraz sledujú zápasy žlto-modrých, je asi zbytočné...
„Sleduje sa mi to ťažko, tak ako asi každému fanúšikovi alebo človeku, ktorému na Košiciach záleží. Mrzí ma, že nemôžem byť na ihrisku a pomáhať chalanom priamo. Snažím sa aspoň v kabíne šíriť motiváciu a pozitívnu energiu, ukázať, že aj s vážnejším zranením sa dá zostať pozitívny, neklesať na duchu a hlavne sa nevzdávať.“

Počas predošlého víkendu sa medzi tri žrde nášho tímu premiérovo v Niké lige postavil Filip Kalanin. Ako ste videli jeho výkon a boli ste spolu v kontakte pred zápasom?
„S „Kalim“ sme pred zápasom nijako špeciálne neboli v kontakte. Začiatkom týždňa som bol v pondelok aj v utorok na štadióne cvičiť, po utorkovom tréningu sa riešilo, či bude alebo nebude nutná operácia. V utorok padlo rozhodnutie, že áno, a v stredu večer ma už operovali, takže po zákroku som mal dosť vlastných starostí. To, že bude chytať, som sa dozvedel až v piatok a nechcel som ho deň pred zápasom zbytočne vyrušovať alebo ho vyvádzať z komfortu. Jeho výkon hodnotím pozitívne. Viem, že to preňho nebolo jednoduché - nastúpiť v takejto situácii. V bráne pôsobil dobre. Pri brankároch je to vždy špecifické: ľudia často vidia len góly, ktoré inkasujeme. Môžete mať viacero dobrých zákrokov, ale ak spravíte jednu chybu, práve tá zostane v pamäti. Aj toto som mu povedal, keď sme sa stretli - že výkon bol dobrý, gól sa proste stane, nech zostane pokojný, poučí sa z toho a maká ďalej.“

Filip sa stal najmladším brankárom i hráčom vôbec, ktorý debutoval v najvyššej súťaži v základnej zostave. Čo na to hovoríte?
„Je to skvelé. Celá kariéra je pred ním, toto bol jeho prvý štart a ja verím, že bude pokračovať v tvrdej práci, zostane pokorný a vybuduje si výbornú kariéru.“

Spomenuli ste si pri tom aj na váš debut medzi elitou? Do brány ste sa premiérovo postavili ako 19,5-ročný - 26. februára 2018 v drese Nitry pod trénerom Ivanom Galádom, keď ste v Ružomberku vychytali bezgólovú remízu.
„Pamätám si na to celkom presne a občas si na tie chvíle spomeniem. Nedávno bol tréner Galád, ktorý je momentálne mentorom trénerov v licenčnom procese, aj u nás v Košiciach a pri tejto príležitosti sme si to znovu pripomenuli. Pamätám si, že do konca základnej časti zostávali dva zápasy a my sme potrebovali získať štyri body. Celú jeseň som bol „trojka“ a chytával som za béčko. Brankárska dvojka sa rozhodla v zime ukončiť kariéru a mňa posunuli na pozíciu dvojky. Náš brankár sa celú jeseň nezranil, no zranil sa práve dva zápasy pred koncom základnej časti, na začiatku jari, a ja som dostal príležitosť. Odchytal som zápas v Ružomberku, ktorý skončil 0:0, a potom sme hrali doma so Slovanom, kde sme potrebovali vyhrať. Síce sme prehrali 0:1, ale oba tie zápasy mi vyšli a dodnes na nich veľmi rád spomínam.“

Čo vás v najbližších týždňoch a mesiacoch čaká? Aký návrat do futbalového kolotoča očakávate?
„Neminie ma chôdza o barlách, ktoré budem ešte pár týždňov potrebovať. Potom prídu na rad rehabilitácie a cvičenia, kým nebude všetko tak, ako má byť. Z osobného, rodinného hľadiska čakáme v najbližších týždňoch príchod nášho druhého dieťatka, na čo sa veľmi tešíme. Čo sa týka návratu, aj ja som zvedavý, ako sa budem na ihrisku cítiť. Verím, a vlastne viem, že sa to nezabúda - postupne sa do toho dostanem, naberiem istotu a budem pripravený vrátiť sa späť do plnej záťaže.“

FOTO: Tomáš CICOŇ